Vtáčnik

Wikipédia

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Poloha

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina. Južným smerom susedia Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec, západným smerom pohorie Tribeč.

Veľmi orientačne hranica pohoria prechádza od Novák po Žiar nad Hronom približne po trase cesty I / 9, ďalej údolím Hrona po Žarnovicu, odtiaľ po trase cesty II / 512 cez Veľké Pole a Oslany k rieke Nitra, ktorá tvorí západnú hranicu až po Nováky.

Rozdelenie

Pohorie Vtáčnik sa delí na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 5 časti:

• Vysoký Vtáčnik
• Nízky Vtáčnik
  • Prochotská kotlina
  • Ostrogrúnska kotlina
  • Vígľaš
• Župkovská brázda
  • Župkovská vrchovina
  • Novobanská kotlina
• Raj

Geológia

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú.

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov). Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek.

viac